Medzi tzv. ekologické domy patria celkom iste aj hlinené domy či domy zo slamy a konope. Ekologickými sa nazývajú preto, že sú schopné šetriť energie potrebné pre jeho udržiavanie a ich stavba si vyžaduje len minimálny zásah do prírody. Tieto materiály pochádzajú z obnoviteľných zdrojov sú recyklovateľné a pri ich už pri ich prvotnom spracovaní sa šetrí značná časť energie, v porovnaní s výrobou klasických stavebných materiálov. Hlina sa vo väčšine prípadov dá pripravovať priamo v mieste výstavby, čo má za dôsledok aj minimalizovanie nákladov na dovoz stavebného materiálu.

 

Hlinené domy

 

Hlina, ktorej tradícia má aj na Slovensku hlboké korene, je jedným z najstarších stavebných materiálov, využívaným po celom svete. V dnešnej modernej dobe je však u nás ako materiál zatláčaná do úzadia. Napriek tomu však na území našej republiky predsa len existuje niekoľko firiem, venujúcich sa práve výstavbe z nabíjanej hliny.

 

 

 

 

Hlinené domy

 

Hlinené domy pôsobia, vďaka svojmu silnému prepojeniu so zemou, veľmi harmonicky a upokojujúco, práve tak, ako to dôverne poznáme z domov drevených. Masívna konštrukcia hlinených domov navyše pôsobí dojmom bezpečia a istoty. Mohutné steny v zimnom období naakumulujú teplo a udržiavajú ho celé hodiny, naopak, v letných horúčavách prezentujú jednu zo svojich najväčších výhod a tou je tvorba príjemného chládku.

 

Hlina, ktorá sa využíva v stavebníctve je zemina, nachádzajúca sa pod humusovou vrstvou pôdy. Vzniká neustálym zvetrávaním sa hornín a skladá sa z častíc, ktoré sa podľa veľkosti delia na ílové, sprašové a piesčité. Najväčšie častice smú byť veľké 2 mm. Pri hlinených stavebných zmesiach je dôležitý pomer ílovitých častí so sprašami a pieskom Na stavbu je vhodná takmer každá zmes, ktorá nie je príliš piesčitá. Zloženie zmesí sa dá určiť tak jednoduchými skúškami a metódami, založenými najmä na vizuálnom pozorovaní ich zmrašťovania, ako i laboratórnymi rozbormi. Hlinenú zmes by však malo tvoriť približne 20 % ílu , 45% piesku a zvyšok jemnejší štrk a prach.

 

hlinené domyPiesok a spraše plnia účel plniva, respektíve ostriva, íl plní funkciu spojiva. Ako spojivo sa do stavebných zmesí môže pridať aj menšie množstvo cementu, ktoré zabezpečuje ich stabilitu, alebo vlákniny ako slama, piliny alebo obilné plevy.

 

Zmesi pozostávajú z rozdielneho pomeru ílu, piesku a vody, každá však musí obsahovať potrebné percento ílu na to, aby zlepil piesok so sprašami. Na druhej strane, ak je hlina priveľmi ílovitá, začala by pri sušení praskať a tak sa do zmesi opäť pridáva piesok.

 

Praskliny naopak neprekážajú pri výrobe jadrovej omietky, pretože sú dôkazom, že obsahuje veľa ílu a tak zároveň zárukou, že na ňu kvalitne chytí jemná omietka s väčším obsahom piesku.

 

Do zmesí sa ako prísada, slúžiaca na zvýšenie odolnosti hliny proti erózii dažďovou vodou, zvykne pridávať aj tekutina pochádzajúca z procesu kvasenia sečky alebo kazeín. Ďalšími prísadami sú prírodné farbivá. Ich podiel obsahu sa môže pohybovať až do výšky 5%.

 

Farebnosť omietky sa dá dosiahnuť aj použitím hliny z rôznych ďalších nálezísk, alebo sa dá ovplyvniť farbou pridávaného piesku.

 

Výstavba domov z hliny môže prebiehať niekoľkými spôsobmi. Asi najrozšírenejším je murovanie z nepálených hlinených tehál. Tehly presných tvarov je možné vyrábať tak ručne ako i využitím strojových lisov, ktoré dokážu požitú hlinu dostatočne zhutniť. Múry sa stavajú klasickým spôsobom ako u tehál z pálenej hliny, namiesto malty sa však ako murovacie spojivo využíva zmes hliny a vody.

 

Ďalšia z techník výstavby sa nazýva ubíjanie hliny do debnenia. Využíva posuvné drevené debnenie, do ktorého sa vbíja hlina približne po 10 – 20 cm vrstvách. Pri tomto spôsobe by sa mala používať hlina s nízkou vlhkosťou, aby v murive nevznikali nežiadúce trhliny. Do debnenia sa vbíja pomocou ubíjadiel, ktoré môžu dosahovať hmotnosť až do 10 kg.

 

Jednou zo známych techník je aj „lepenica“. V princípe ide o výplet z prútia, ohadzovaný hlinou zmiešanou s niektorým druhom pojiva.

 

Aby sa zaistila ešte vyššia stabilita hlinených stavieb, je možné ich realizovať za pomoci drevenej trámovej konštrukcie, ktorá sa postupne vypĺňaná hlinou a to v niektorej z už spomínaných foriem. Zvýšená stabilita stavieb sa dá dosiahnuť aj vkladaním trstinových, drevených alebo železných výstuží.

 

 

 

Archív článkov

 

15.05.2009© Weby Group

Publikovanie a ďalšie šírenie článkov zo zdrojov internetového portálu Stavebník.sk, alebo ich jednotlivých častí, je bez predchádzajúceho písomného súhlasu spoločnosti Weby Group s.r.o zakázané. V prípade, že máte o ďalšie šírenie článkov záujem, nás kontaktujte na adrese stavebnik@stavebnik.sk

 

Foto: homesandproperty.co.uk, home-secret.ru