ÚvodStrechyStrešné systémyDilatácia (medzera) medzi strešným plášťom a minerálnou vlnou - je potrebná?

Dilatácia (medzera) medzi strešným plášťom a minerálnou vlnou - je potrebná?

Treba ponechať dilatačnú škáru medzi strešným plášťom a minerálnou vlnou? V stavebníctve dilatačná škára znamená vedome vytvorenú škáru v budove na rôzne účely, vrátane: tepelných, konštrukčných a antivibračných.

Dilatácia (medzera) medzi strešným plášťom a minerálnou vlnou

Strecha je kritickým prvkom celej budovy. Väčšinou sa vníma ako celok, hoci v skutočnosti ide o komplikovanú a zložitú štruktúru. Strešné vrstvy tvoria celý systém, ktorý chráni pred zrážkami a poskytuje tepelnú izoláciu. Nárast potreby tepla (vykurovania) spôsobený nevhodnou konštrukciou strechy a tým aj zvýšenie nákladov na vykurovanie domu môže dosiahnuť 20 %.

Tepelná izolácia strechy – ochrana proti vlhkosti

Na tepelnú izoláciu sa zvyčajne používa minerálna vlna. Aby izolačná vrstva správne plnila svoju funkciu, musí byť riadne chránená proti vlhkosti. Následkom akumulácie vlhkosti na vrstve minerálnej vlny môže byť tvorba plesní, znížená izolačná funkcia a tepelné straty. Nie je možné vylúčiť poškodenie konštrukčných prvkov v dôsledku prenikania vlhkosti.

Slovo „dilatácia“ pochádza z latinského dilatare = „rozširovať, naťahovať“. V stavebníctve dilatačná škára znamená medzeru zámerne vytvorenú v budove na rôzne účely. Počiatočná strešná krytina môže byť z asfaltovej lepenky na debnení alebo zo strešnej membrány (vysokopriepustnej fólie) pripevnenej na krokve. Prvé riešenie je nevyhnutné, ak plánujete použiť prírodnú bridlicu alebo bitúmenové strešné škridly. V druhom prípade prichádzajú do úvahy strešné krytiny, ktoré nevyžadujú pevné opláštenie.

Pri použití strešnej fólie aj membrány je potrebná dilatačná medzera, teda úzky vetrací priestor. Takáto medzera vzniká usporiadaním latenia a kontralatenia a umožňuje únik vodnej pary smerom von. Strešná membrána má vysokú priepustnosť pre vlhkosť prichádzajúcu z domu. Z tohto dôvodu, keď má strešná konštrukcia kryt z vysokopriepustnej fólie, možno na ňu umiestniť tepelnoizolačnú vrstvu z minerálnej vlny bez dilatačnej medzery. Celý priestor medzi krokvami je možné vyplniť minerálnou vlnou. Navyše natiahnutie káblov pred strešnú membránu alebo vytvorenie vzduchovej medzery iným spôsobom len znižuje množstvo tepelnej izolácie strechy.

Ak je však počiatočná strešná krytina z dosiek a asfaltovej lepenky, treba od nej oddeliť vrstvu minerálnej vlny vzduchovou medzerou. Minerálna izolácia susediaca s doskami by absorbovala vlhkosť prichádzajúcu z domu a kondenzujúcu na chladných doskách. Vlhká izolačná vrstva stráca svoje vlastnosti a z dlhodobého hľadiska vedie k hnitiu dreva. Pri zateplení strechy tuhou krytinou je potrebné ponechať medzi ňou a vrstvou minerálnej vlny 3 až 4 cm širokú medzeru, ktorá bude pôsobiť ako vetrací priestor – s prívodom a odvodom.

Strešná membrána je na trhu dostupná v širokej škále typov. Líšia sa obohacovacími prísadami, technológiou výroby, vodotesnosťou a pevnosťou proti roztrhnutiu. Najdôležitejším parametrom je paropriepustnosť membrány poskytovaná výrobcom. Namiesto hodnôt vyjadrených v g/m2 x 24h sa často uvádza koeficient Sd. Určuje hrúbku vzduchovej vrstvy v metroch, ktorá by ponúkala rovnakú odolnosť voči vodnej pare ako daný typ membrány. Napríklad Sd = 0,01 m zodpovedá vrstve vzduchu s hrúbkou 1 cm.

Foto: jakbudowac.pl

© WEBY GROUP
Publikovanie a ďalšie šírenie článkov zo zdrojov internetového portálu Stavebník.sk, alebo ich jednotlivých častí, je bez predchádzajúceho písomného súhlasu spoločnosti Weby Group s.r.o zakázané. V prípade, že máte o ďalšie šírenie článkov záujem, nás kontaktujte na adrese stavebnik@stavebnik.sk

95