Betónová škridla Betónová škridla sa v histórií strešných krytín považuje za kráľovnú striech. Kameň, ako stavebný materiál používa človek odpradávna a kameň stál aj pri zrode betónovej šindle. Dejiny hovoria, že v roku 1844 dokázal majiteľ kameňolomu v nemeckom Staudachu, menom Adolf Kroher vyrobiť cementové strešné dosky, ktoré boli veľmi pevné, nehorľavé a schopné odolávať náročným podmienkam, ktoré v tejto alpskej oblasti panovali. O 50 rokov neskôr ručnú výrobu týchto pásov zdokonalili a hlavne zautomatizovali (v 20. rokoch minulého storočia) anglické spoločnosti, pracujúce v oblasti stavebníctva a nová technológia zaznamenala nebývalé úspechy.

Dnes, po 170 rokoch môžeme smelo povedať, že vďaka dlhodobému vývoju, používaniu nových technológií a modernizácií výroby je betónová škridla stále modernou strešnou krytinou, ktorá je nielen cenovo prístupná, ale po mechanicko – fyzikálnej stránke vynikajúcou voľbou tak pre novostavby, ako aj rekonštrukcie starších domov a iných objektov.

 

Nech sú už akékoľvek vylepšenia betónových škridiel „tajnou technológiou“ rozličných výrobcov po celom svete, podstata výroby je aj zostane nezmenená. Hlavnou surovinou je piesok (kremičitý riečny, alebo praný štrkopiesok). Hrúbka kameniva (zŕn) v tomto piesku nepresahuje 4mm. Piesok sa zmiešava s cementom a vodou, až vznikne betónová masa, do ktorej sa pridávajú pigmenty na báze oxidu železa. Množstvo pigmentov určuje výslednú farbu betónovej škridly. Po veľmi dôkladnom premiešaní betónovej zmesi sa táto tvaruje v špeciálnych formách pod vysokým tlakom. Tak vzniká nekonečný profilovaný pás a z neho sa pomocou nožov, na to určených, režú jednotlivé betónové škridly.

 

 

Vytvrdzovací proces prebieha v špeciálnych komorách pri teplote cca 60°C. Čerstvé betónové škridly tam zotrvajú 8 – 12 hodín a následne sa zušľachtí ich povrch napríklad farbou, ale hlavne ochrannými látkami kvôli predĺženiu životnosti a vylepšeniu vlastnosti tejto krytiny. Špeciálne látky majú za úlohu tiež chrániť betónové škridle proti zarastaniu machom, usádzaniu nečistôt na povrchu a podobne. Je nepísaným pravidlom, že po pobyte vo vytvrdzovacej komore čaká betónové škridle pobyt vo vonkajšom prostredí, kde získajú svoju konečnú pevnosť. Trvá to spravidla niekoľko týždňov.

 

Niektoré zvláštne škridly a doplnky, ktoré sú súčasťou strešného systému sa razia v samostatných formách a vo svojich vlastnostiach v ničom nezaostávajú za klasickými betónovými škridlami. Ide o plošné konštrukčné prvky, okrajové a špeciálne prvky pri betónovej strešnej krytine, kam patrí hlavne hrebenáč, hrebenáč na začiatok nárožia, pultová krajná škridla, celá pultová škridla, krajná škridla a tiež ľavá (pravá), polovičná pultová škridla, škridla so zachytávačom snehu, koncová škridla, polovičná škridla, manzardová škridla na štítovú hranu, vetracia škridla, prestupová škridla na nadstavec kanalizačného odvetrania, nosná škridla stúpacej plošiny a ďalšie.

 

 

Betónová škridla - strechaBetónová škridla má všeobecne vynikajúcu pevnosť, čo je výhodné pri náhlych zmenách počasia, ako sú krupobitie či búrka, ale aj pri mechanickom tlaku na strechu, napríklad pri pohybe na streche. Betónová škridla patrí k pochôdznym strešným krytinám, čo ocenia najmä tí, ktorí sa ju po rokoch rozhodnú vyčistiť od machov a nečistôt. Je jasné, že strechy sú dnes zaťažované extrémnymi poveternostnými podmienkami oveľa viac ako v minulosti. Či už ide o nápor snehu alebo vetra. Klimatické podmienky, ktoré boli na Slovensku po stáročia takmer nemenné sa zrazu menia. Starí ľudia by povedali, že dnes už storočný kalendár neplatí. 

 

Nemusíme byť odborníci, aby sme zistili, že aj na Slovensku dochádza vďaka počasiu k častejším lokálnym poškodeniam striech. V lete vďaka neočakávanému krupobitiu, ktoré bolo ešte pred časom v niektorých lokalitách utópiou a v zime vďaka veľkému množstvu snehu, ktorý nie je otázkou dvoch troch zimných mesiacov, ale aj dlhodobejšieho charakteru. Strecha bežného rodinného domu pokrýva približne 200m2 plochy. Len nedávno – v zime roku 2012 – 2013 sme zaznamenali na našom území neobvyklú nádielku snehu, ktorý pokrýval naše strechy prakticky od novembra do polovice apríla (na severe aj dlhšie).

 

Počítajte s nami: ak  sa nachádza na streche 30 až 50 cm zmrznutého a zľadovateného snehu s hmotnosťou 200 kg/m2, jeho celková hmotnosť dosahuje až 40 ton (!). To je tak, ako keby ste na svoju strechu umiestnili 27 osobných automobilov strednej triedy.  Samozrejme, že šikmé strechy svojím sklonom umožňujú zosúvanie snehu a tým čiastočne zabraňujú veľkému zaťaženiu , no aj tak nik nemôže predpovedať, čo bude v nasledujúcich rokoch. Betónové škridle tak zrejme budú vďaka svojej vysokej nosnosti jedným z mála možných riešení, ak nebudeme chcieť vrážať peniaze do opravy strechy po zime.

 

Betónová škridla je svojimi vlastnosťami predurčená na realizáciu striech so sklonom od 22 do 30°, ale pri dodržaní určitých opatrení môže byť použitá už pri sklone od 12°. Vyznačuje sa nízkou nasiakavosťou a tým pádom vysokou mrazuvzdornosťou, čo ju spolu s jej pevnosťou predurčuje na využitie v náročných klimatických podmienkach, v ktorých sa napríklad ráta s častými zmenami počasia vo forme smrští, búrok a krupobitia. Jej nevýhodou je jej pomerne vysoká hmotnosť, podľa typu môže betónová škridla vážiť od 43 až do 70 kg/m² a tým pádom sa radí medzi ťažké krytiny.

 

Výhodou betónovej škridle je jej nenáročná montáž, pri ktorej sa nepoužíva malta. Životnosť tejto strešnej krytiny predstavuje minimálne 30 rokov, ale predpokladaný odhad niektorých výrobcov hovorí aj o 100 rokoch.

 

 

Ďalšie články na tému Strechy

 

1.4.2014© WEBY GROUP Publikovanie a ďalšie šírenie článkov zo zdrojov internetového portálu Stavebník.sk, alebo ich jednotlivých častí, je bez predchádzajúceho písomného súhlasu spoločnosti Weby Group s.r.o zakázané. V prípade, že máte o ďalšie šírenie článkov záujem, nás kontaktujte na adrese stavebnik@stavebnik.sk

 

Foto: arkada32.ru (i.n.)