zateplenie šikmej strechy Realizácie šikmých striech majú momentálne vo výstavbe zelenú. Spôsobené je to najmä faktom, že si mnoho, najmä mladých ľudí, rieši bývanie rekonštrukciou povalových priestorov už stojacich rodinných domov, na nové príbytky. Pred pár rokmi sa v mestách objavil aj trend budovania podkrovných nadstavieb na panelové domy.

 

Požiadavkou na nové podkrovné bývanie je nielen odhlučnenie priestorov, ale najmä vytvorenie optimálnej tepelnej pohody a v neposlednom rade aj úspora energií. Aby sa teda zmiernili účinky poveternostných vplyvov na klímu v interiéri, musí dôjsť ku kvalitnému zatepleniu strešnej konštrukcie. Klasicky zateplená strešná konštrukcia je podopieraná nosnou konštrukciou a je zložená z troch vrstiev. Na jej vrchu sa nachádza hydroizolačná vrstva, pod ňou je uložená tepelná izolácia a spodnú časť tvorí parotesná vrstva – parozábrana. Úlohou hydroizolačnej vrstvy je zabezpečenie vodotesnosti strechy. Zhotovovaná je v jednej alebo dvoch vrstvách a najčastejšie ju tvoria modifikované pásy na báze asfaltu – živice alebo fólie na báze plastov. V niektorých výnimočných prípadoch sa ukladajú aj vo viacerých vrstvách. V stavebníctve sa využívajú aj náterové hydroizolácie, v tomto prípade však len ako doplnok ku tradičným materiálom.

 

 

 

Tepelná izolácia šikmej strechy

 

Tepelná izolácia šikmej strechy ochraňuje interiér pred chladom. Najčastejšie používanými materiálmi sú polystyrén, minerálna vlna a termoizolačné dosky z moderných materiálov. Hrúbka tepelnej izolácie musí byť precízne vypočítaná a ovplyvňujú ju vlastnosti použitého materiálu, tepelné podmienky interiéru a samozrejme, klimatické podmienky. Základom pre výpočet je rozdiel medzi teplotou v interiéri a v exteriéri. Tepelnú izoláciu je možné vrstviť na seba, až kým nebude dosiahnutá jej potrebná hrúbka, ktorej rozpätie sa zvyčajne pohybuje od 160 do 250 mm. Ukladá sa natesno a súvisle vedľa seba, musí byť tvarovo stála a mať primeranú tepelnú rozťažnosť ku hydroizolačnej vrstve. Ak tepelná izolácia nespĺňa ďalšie potrebné parametre, ani jej hrúbka nedokáže zaručiť kvalitné zateplenie strechy.

 

Izolácia šikmej strechy

 

Tepelná izolácia sa ukladá v štyroch základných polohách a to medzi krokvy, pod krokvy, nad krokvy a taktiež kombinovane medzi krokvy a pod ne. Najmenej vhodné je ukladanie medzi krokvy, pretože sa pri ňom vytvára množstvo tepelných mostov, ktoré umožňujú únik tepla a zároveň zvyšujú riziko tvorby plesní. Tento problém rieši uloženie doplnkovej tepelnej izolácie.

 

Ukladanie izolácie pod krokvy znižuje svetlú výšku podkrovia. Naopak, pokiaľ stavebník chce, aby konštrukcia strechy zostala viditeľná, ukladá sa izolácia nad krokvy. Pri tomto spôsobe zatepľovania nevznikajú tepelné mosty, pretože sa netvoria spoje s krokvami.

 

Prieniku vlhkosti zo strany interiéru do izolácie a neskôr do konštrukcie strechy, zabraňuje parozábrana. Ide o hydroizolačnú fóliu, ktorá je schopná zadržať aj prienik vodnej pary a tým chrániť kvalitu krovu a zamedziť hrozbe plesní na stenách podkrovia. Na to aby mohla parozábrana dokonale plniť svoju funkciu, musia byť dokonale utesnené spoje medzi jej jednotlivými časťami, jej pripojenie na strešné prvky a tak isto aj jej ukončenie.

 

Hoci na zateplenie šikmej strechy možno použiť niekoľko systémov, najčastejšie sa využíva systém s odvetranou vzduchovou medzerou alebo systém bez vzduchovej medzery. V systéme odvetraných striech sa kondenzát, vznikajúci v strešnom plášti odvetráva rýchlejšie, preto odborníci tento systém doporučujú práve pre realizáciu v našich podmienkach.

 

 

Archív článkov

 

16.02.2010© Weby Group Publikovanie a ďalšie šírenie článkov zo zdrojov internetového portálu Stavebník.sk, alebo ich jednotlivých častí, je bez predchádzajúceho písomného súhlasu spoločnosti Weby Group s.r.o zakázané. V prípade, že máte o ďalšie šírenie článkov záujem, nás kontaktujte na adrese stavebnik@stavebnik.sk

 

Foto: peh-soest.de,