Výhody vápenných omietok: priedušnosť, zdravšia klíma a prirodzená regulácia vlhkosti
Vápenné omietky bývali kedysi najbežnejším typom omietok. V súčasnosti sú stále na popredných priečkach obľúbenosti. Majú totiž niektoré nezameniteľné a nenahraditeľné vlastnosti ako pre stavbu, tak aj pre jej obyvateľov.
Vlastnosti vápenných omietok majú priaznivý účinok na zdravé bývanie. To sa dá veľmi dobre vysvetliť na príklade vápenných interiérových omietok. Veľká plocha omietky, ktorá je schopná prijímať vodu v podobe pary i kvapaliny (je porézna a nasiakavá), sa významne podieľa na pohlcovaní vlhkosti vyprodukovanej v interiéri, a teda na znižovaní vlhkosti prostredia pri náhlej produkcii vodnej pary pri varení, sušení bielizne, ale aj pri dýchaní. Táto schopnosť vápenných omietok súvisí s ich vysokou nasiakavosťou. Nasiakavé omietky majú schopnosť v čase poklesu vlhkosti v interiéri neabsorbovanú vodu zase uvoľňovať – až do prirodzenej rovnováhy. Obmedzenie výkyvov vlhkosti v interiéri je priaznivé pre ľudí alebo zvieratá, ale napríklad aj pre historický nábytok, knihy alebo obrazy. Môžete ich kúpiť hotové v zmesiach, alebo si ich namiešať sami.
Vápno proti baktériám a plesniam
Ak nie je v miestnosti vysoká vlhkosť prostredia, vodná para sa nezráža na oknách či na iných nenasiakavých chladnejších plochách (napr. na stenách), a preto na nich nemôžu vznikať zdraviu škodlivé plesne a baktérie.
Vysokú nasiakavosť môžu vykazovať aj omietky hlinené. Na rozdiel od nich však omietky vápenné obsahujú vápno, a to má samo o sebe ešte antibakteriálne účinky. A tak bielenie vápnom bola a dodnes je veľmi účinná prevencia vzniku plesní a baktérií.
Zloženie vápenných omietok
Vápenné omietky sú pripravené z vápna, piesku a vody. Pretože príprava vápennej malty bola v minulosti samostatným remeslom, je zjavné, že postupov prípravy malty bolo viac. Na jej prípravu sa používalo vápno vo forme vápennej kaše, suchého vápenného hydrátu (dnes najdostupnejšia forma vápna), ale aj vápna nehaseného, teda kusového.
Vápenná omietka je (po vyschnutí malty a jej prirodzenom spevnení) veľmi porézna a nasiakavá úprava povrchu muriva. Z nášho súčasného pohľadu táto omietková malta nedosahuje vysokú pevnosť, súčasne práve to jej dovoľuje reagovať na prirodzené dilatačné pohyby historických stavieb, a teda nemá sklon k vzniku siete dilatačných trhliniek, tak ako to často vidíme na fasádach historických stavieb pri použití omietok pevných (cementových alebo vápenných s vysokým podielom cementu alebo hydraulického vápna).
Vápenná malta sa používa hlavne na vnútorné omietky stien a stropov. Plnivom je v nej kopaný alebo riečny piesok, spojivom hasené vápno alebo namočený vápenný hydrát. Je možné do nej pridávať aj rôzne prísady na zlepšenie vlastností omietky. Mieša sa spravidla v pomere 1 diel vápna a 3 diely piesku. V každom prípade by malo byť v zmesi dostatok spojiva, aby sa zmes dobre spracovávala. Príliš vysoký podiel vápna však kvalitu omietky nezlepšuje, naopak zníži jej pevnosť a spôsobuje po vyzretí vznik jemnej siete vlasových trhlín v omietke.
Foto: luxury-loft-lerici-il-vecchio-frantoio.booked.net, www.pkt.pl