Projekt, veľkosť, umiestnenie komína a technické normy Podmienky pre navrhovanie komínov sú stanovené v normách a zákonoch Slovenskej republiky. Ich dodržiavaniu sa pri projektovaní a stavbe komína venuje mimoriadna pozornosť. Zároveň projektant musí dbať na to, aby pri navrhovaní komína zohľadnil v rámci možností nielen súčasné, ale aj budúce požiadavky užívateľa na vykurovanie.
Potrebujete právne poradenstvo v Martine? Vo všetkých oblastiach práva občanov aj firmy v Martine a na celom Slovensku vám JUDr. Barbora Čierna poskytne právnické služby vysokej odbornej úrovne.
Správne nadimenzovanie komína závisí v prvom rade od zdroja vykurovania a typu vykurovacej sústavy. V minulosti populárne hliníkové komínové vložky sa dnes môžu používať len na odvod spalín u spotrebiča na plynné palivo, no teplota spalín v dymovom hrdle nesmie prekročiť 250°C . Hlavným dôvodom, prečo sa hliníkové vložky nesmú používať je to, že v súčasnosti majú vykurovacie spotrebiče vyššiu účinnosť a tak dochádza k tomu, že komín je vlhký, kondenzujú v ňom agresívne spaliny. Tieto skracujú životnosť hliníkovej vložky na menej, ako 5 rokov. Preto sa dnes používajú napríklad šamotové vložky, či vložky z nehrdzavejúcej ocele.
Pri projektovaní sa zvlášť dbá na takú účinnú výšku, prierez a vyústenie komína, aby bol dosiahnutý potrebný ťah. Vypúšťanie emisií do ovzdušia sa realizuje čo najmenším počtom výduchov (ak majú vplyv na hodnoty emisných limitov určených legislatívnymi požiadavkami). Súčasná európska legislatíva však nepovoľuje pripojenie viacerých druhov paliva na jeden prieduch. Vo všeobecnosti sa komín navrhuje do stredu budovy a tak sa dosiahnu dobré rozptylové podmienky pri voľnom prúdení vzduchu. Pred samotnou realizáciou stavby musí projektovú dokumentáciu schváliť revízny technik.
Projektovanie komínov a legislatíva v roku 2025
Projektovanie, výstavbu, inštaláciu a prevádzku komínov upravuje viacero právnych predpisov. Kľúčovým je aktuálne vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 401/2007 Z. z., ktorá je stále účinná a stanovuje technické podmienky a požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri inštalácii a prevádzke palivového spotrebiča, elektrotepelného spotrebiča, zariadenia ústredného vykurovania, ako aj pri výstavbe a používaní komína a dymovodu, vrátane lehôt na čistenie a kontroly. Táto vyhláška prešla viacerými novelizáciami, ktoré zohľadňujú aktuálne technické a bezpečnostné požiadavky.
Ďalej sa treba riadiť aj vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR č. 330/2018 Z. z., ktorá nahradila pôvodnú vyhlášku č. 338/2009 Z. z. a upravuje emisné limity, technické požiadavky a pravidlá pre spaľovacie zariadenia v súvislosti so zákonom o ovzduší č. 137/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov. Táto vyhláška sa týka najmä zariadení na spaľovanie palív z hľadiska ochrany ovzdušia.
Pri projektovaní komína je nevyhnutné dodržať požiadavky aj podľa platných technických noriem, najmä:
STN EN 13384-1 – Tepelno-technický výpočet komínov – Jednotlivé komíny (výpočet ťahu, kondenzácie, teplôt spalín atď.),
STN EN 15287-1 – Komíny – Navrhovanie, inštalácia a prevádzka komínov – Komíny pripojené k spotrebičom spaľujúcim plynné palivá,
STN EN 15287-2 – Komíny – Komíny pripojené k spotrebičom na tuhé a kvapalné palivá.
Zároveň platí, že podľa nového stavebného zákona (zákon č. 201/2022 Z. z. účinný od 1. 4. 2025) sa komín, ak je súčasťou stavby, rieši v rámci projektovej dokumentácie stavby ako stavebný výrobok. Pri výmene, rekonštrukcii alebo novom komíne sa treba riadiť novými pravidlami povoľovania podľa tohto zákona.
Ako teda stavať komín?
Keďže v súčasnosti dodávajú špecializované firmy kompletné komínové systémy, odporúča sa zabezpečiť výstavbu odborne zaškolenými pracovníkmi. Kompatibilné prvky komínových systémov síce výrazne skrátia čas stavby a usporia náklady, no neodbornou montážou môžu vzniknúť nezanedbateľné škody.
Komínový systém pozostáva najčastejšie zo šamotovej vložky, špeciálnych tvárnic a izolácie. Teleso komína sa realizuje na konštrukciu hrubej podlahy, alebo na základ. Tvárnice sa spájajú klasickou maltou, alebo špeciálnymi prípravkami. Aby sme zamedzili prieniku malty do odvetrávacích otvorov, je nutné použiť maltovaciu šablónu.
Spoje šamotových vložiek vyškárujeme škárovacím materiálom. Maltu nepoužívame, pretože má nedostatočnú odolnosť voči zmenám tepla a vlhkosti a komínový prieduch stratí pri používaní tesnosť. Veľkú pozornosť venujeme návrhu dymovodov a napojeniu sopúchov. Dymovod musí disponovať dostatočným počtom čistiacich otvorov, ktoré zároveň slúžia, ako kontrolné otvory komínového systému. Prechod komína cez strešnú konštrukciu musí byť riešený odborne , medzeru medzi strešnou konštrukciou a telesom komína je nutné vždy vyplniť nehorľavými izolačnými materiálmi a vonkajšia oblasť prechodu komína cez strechu sa musí oplechovať.
Časť komína nad strechou je najviac namáhaná účinkami spalín a j poveternostnými podmienkami. Jej ochranu riešime obmurovaním, či opláštením komínovej hlavy. Prísne dodržiavanie stavebných noriem nám zaručí dlhú životnosť aj funkčnosť komínového systému.
Foto: www.cottages-stroi.ru