Poter Jednou z podmienok pre správne uloženie podláh a ich funkčnosť je precízna príprava ich podkladu, takže pokojne môžeme skonštatovať, že polka konečnej radosti z novej našej podlahy sa vlastne ukrýva pod ňou.

 

Aby mala naša nová podlaha dlhú životnosť a bola skutočne kvalitná, potrebuje dobrú podkladovú vrstvu. Jednou z viacerých možností sú mazaniny a potery, ktoré sa v poslednom čase čoraz častejšie používajú ako podklad pre nášľapné vrstvy z iného materiálu.

Staré podlahy sa nachádzajú len riedka ešte vyhovujúcom stave, takže sa mnoho stavbárov pri ich rekonštrukcii rozhodne pre ich prekrytie novými prekladovými doskami. Výmenu podlahovej krytiny by sme totiž mali využiť aj na zlepšenie celkového stavu podlahy, to znamená, zlepšiť napríklad jej izolačné vlastnosti.

 

V každom prípade je pri renovácii starších podláh potrebné posúdiť stav ich podkladu, t.j. skontrolovať jeho nerovnosti, praskliny, objemovú vlhkosť, poréznosť, atď. a až potom sa rozhodnúť pre ďalší postup a vhodný materiál.

 

Pred samotnou kontrolou by sme mali podkladovú plochu prebrúsiť, čím sa z jej povrchu odstránia mäkké labilné časti. Preklepaním kladivom odhalíme duté miesta a až po kontrole sa rozhodneme sa pre vhodný druh podkladu. Dobré je prizvať si ku kontrole a rozhodovaniu skúseného odborníka. Podkladové potery

Pre vytvorenie kvalitných podkladov sa využívajú podkladové potery. Podľa uloženia poterovej vrstvy vzhľadom na skladbu podlahy potom rozoznávame ich štyri základné druhy.

 

Kontaktný poter je priamo spojený s podkladovou vrstvou a pre zabezpečenie dokonalého prepojenia oboch vrstiev sa obyčajne využíva penetrácia podkladu vhodným materiálom.

 

Oddelený poter je od podkladovej vrstvy oddelený separačnou fóliou alebo lepenkou. Nie je v pevnom spojení s podkladom a je oddelený aj od zvyslých častí konštrukcie a to prostredníctvom okrajových dilatačných pások

 

Plávajúci poter je od podkladovej vrstvy oddelený izolačnou vrstvou s hrúbkou minimálne 10 mm. Izoláciou môžu byť buď tepelnoizolačné podlahové dosky alebo izolačné materiály proti kročajovému hluku. Ako oddelený poter je aj plávajúci poter od zvislých častí konštrukcie oddelený okrajovými dilatačnými páskami.

 

Poter na podlahovom vykurovaní nie je vlastne nič iné ako poter plávajúci , do ktorého je nainštalovaný systém podlahového vykurovania.

 

Poter

 

 

Druhy poterov podľa materiálu

 

Jedným z najčastejšie využívaných podkladov vhodných napríklad pre všetky druhy plávajúcich podláh a lepení parkiet je cementový poter. Jeho základnými komponentmi je štrk alebo piesok, voda a cement - najlepšie portlandský. Do strojných poterov sa pridávajú rôzne prísady na zlepšenie a zjednodušenie ich spracovania. Cementový poter sa vytvrdzuje hydraulicky, pričom musí byť chránený pred rýchlym a nerovnomerným vysychaním. Jeho minimálna hrúbka by mala byť 50mm a po 28 dňoch vytvrdzovania v normálnych podmienkach, by mal dosiahnuť správnu vlhkosť, ktorá je potrebná pre bezpečnú pokládku podlahy. Pokiaľ je potrebná väčšia hrúbka poteru, musí sa pre dosiahnutie prijateľnej vlhkosti rátať aj s dlhšou dobou vytvrdzovania. Nevýhodou cementového poteru je príliš častá tvorba rysov a trhlín.

 

Ďalší v rade používaných poterov je liaty asfaltový poter. Vyrába sa z asfaltu, piesku a štrku. Jeho zloženie je závislé od požiadaviek konkrétnej stavby. Asfalt sa pripravuje za horúca, leje sa za teploty 220-250°C a jeho výhodou je pomerne rýchle ochladenie cca.6-8 hodín, kedy je vlastne podklad pripravený na ďalšiu pokládku. Povrch tohto poteru sa vysypáva kremičitým pieskom, ktorého voľné zvyšky treba odstrániť prebrúsením. Táto drsnosť je potrebná pre ďalšie stierkovanie. Anhydritový tekutý poter je pri optimálnych klimatických podmienok rýchlym väzným prostriedkom. Tvorí ho síran vápenatý a prísady. 1 cm vysychá približne 12 dní, preto jeho vytvrdzovanie, ku ktorému dochádza kryštalizáciou trvá pomerne dlho. Vyznačuje veľmi hladkým, lesklým a tvrdým povrchom.

 

Stále obľúbenejšími sa stávajú liate sadrové potery. Výsledkom ich aplikácie je rovná, bezprašná a oteruvzdorná podlahová vrstva. Je vhodná pre všetky druhy finálnych úprav, či už pre položenie dlažby alebo iných podlahových krytín alebo len pre úpravu náterom. Nespornou výhodou je sadrových poterov je krátky čas ich schnutia. Tieto potery sa dajú plne zaťažiť už po 3 dňoch, prejsť po nich sa dá už po 24 hodinách. Sadrové potery počas schnutia vykazujú iba veľmi malé objemové zmeny, vďaka čomu sa považujú za takmer beztrhlinové. Na rozdiel od cementových poterov je tak možné realizovať aj väčšie plochy a nie je nutné vkladať do nich dilatačné profily. Toto je výhodné napr. pri ukladaní dlažby.

 

Ďalším typom podkladu pre podlahy sú takzvané suché podklady, ktorých princípom sú kombinácie dosák so sadrou alebo krycou vrstvou a drevovláknitá doska, ktorá tvorí izolačnú vrstvu. Ich hrúbky sa pohybujú okolo 30 mm a sú vhodné pre plávajúce podlahy a najmä pre krytiny, ktorých lepenie vyžaduje základný náter.

 

 

Mohlo by vás tiež zaujať:

 

Podlahy v štýle eko

 

Rekonštrukcia pochôdznej vrstvy pomocou tekutej dlažby

 

Ďalšie zaujímavé články, rady a návody na tému Podlahy

 

 

© Weby Group

Publikovanie a ďalšie šírenie článkov zo zdrojov internetového portálu Stavebník.sk, alebo ich jednotlivých častí, je bez predchádzajúceho písomného súhlasu spoločnosti Weby Group s.r.o zakázané. V prípade, že máte o ďalšie šírenie článkov záujem, nás kontaktujte na adrese stavebnik@stavebnik.sk

 

Foto: www.bosus.de, www.bodenleger.com